Poézia to sú zhustené myšlienky. Málo slov a veľa povedaného. Z času na čas aj mňa napadne nejaký pekný rým alebo verš, čo mi ticho našepkáva, že báseň je už veľmi blízko. Ak ju napíšem bez gitary v ruke, s pravidla k nej už hudbu nedorábam. Ak sa vám niektorá z básni páči a radi by ste ju zhudobnili, napíšte mi, ak je voľná tak sa dohodneme 😉 A môžete ma sledovať aj na facebooku.
Kultúra
Kultúra to nie je dom,
ani ten kto býva v ňom.
Sú to kvety pod oknom,
pohostinnosť cudzincom.
Kultúra sa nedá zmerať,
nie sú na to čísla;
začína aj skonči chuťou
stretávať sa zblízka.
Kultúru tú potrebuješ
možno hneď po chlebe,
lebo pokiaľ nebude,
rýchlo je po tebe.
Stávať mosty, nie sa báť,
niečo dávať, niečo brať,
pozdraviť sa, pochváliť,
nič nemôžeš pokaziť,
bo hoc si prchká nátura,
chovať sa je kultúra.
Keby
Keby som sa mohol zmením sa na lúč
Osvetlím vám cestu každému na kľúč
Rozjasním i tváre škaredé či staré
Fotón za fotónom byť tak tónom svetla v žiare
Keby som sa mohol zmením sa na cit
Vlejeme sa vám do sŕdc cez nepriestrelný kryt
Vyčistím vám mysle od zloby nenávistnej
Bozk za bozkom v rade zas poctíš nádej
Keby som sa mohol zmením sa na hlas
Hlas o malej pokore do každého z nás
Aby sme si srandu užívali vážne
a na žiadne neprávosti nehľadeli vlažne
Keby som sa mohol zmením sa na tón
Nesený sa hláskou o láske jak slon
Rozlievané noty ako sladké víno
Rozohrajú v žilách piesne s mlčaninou
A keby som mohol zmeniť sa na čokoľvek
Tak by som už skúsil byť zas opäť človek
Stromoradie
Včera som stál pod lipou
V Prešove pod Petrovou
Všade naokolo padalo
A ja som bol v suchu
Nestal som tam náhodou
Je to krásne miesto
Ponorené do schodov
Žiadne prázdne gesto
Ulica stromami lemovaná
Od začiatku až do konca
Stromami pomenovaná
Kde príbehom niet konca
Strom or adie
Mesdames et messieurs
Posielam pozdrav z domova
Spod stromov rodného Prešova